Index ukotvenia vyjadruje v percentách, ako veľmi sa prejavuje efekt ukotvenia na jednej a tej istej situácii. Predpokladajme, že robíme meranie nejakej veličiny na dvoch skupinách, každá s inou kotvou. Máme tak dve kotvy K1 a K2. Nameriame dve hodnoty H1 a H2 pre každú skupinu zvlášť. Index ukotvenia potom spočítame ako pomer dvoch rozdielov. V čitateli bude rozdiel nameraných hodnôt H1 - H2 a v menovateli rozdiel hodnôt kotiev K1 - K2.
Index ukotvenia2 kotvy = 100 * (H1 - H2) / (K1 - K2) %
Čím vyšší index ukotvenia, tým viac kotvy ovplyvnili výsledok merania.
Keby namerané hodnoty odpovedali hodnotám kotiev, teda H1 = K1 a H2 = K2, potom by index ukotvenia bol rovný 100%. To znamená, že skúmané skupiny podľahli efektu ukotvenia a nechali sa plne ovplyvniť kotvami.
A naopak. Keby boli obe namerané hodnoty rovnaké, teda H1 = H2, potom by index ukotvenia bol rovný 0%. To znamená, že sa efekt ukotvenia neprejavil, skúmané skupiny sa nenechali ovplyvniť kotvami.
Pre prípad, keby sa porovnávala situácia s kotvou so situáciou bez kotvy, hodnotu nameranú v situácii bez kotvy by sme použili ako kotvu, H2 = K2. Vzorec by potom vyzeral nasledovne:
Index ukotvenia1 kotva = 100 * (H1 - H2) / (K1 - H2) %
Vo vedeckom múzeu San Francisca mali vybraní návštevníci zodpovedať dve otázky, a to: „Je výška najvyššej sekvoje na svete väčšia alebo menšia než 350 m?“ a „Koľko odhadujete, že meria najvyššia sekvoja na svete?“. Ďalšia skupina mala položené rovnaké dve otázky až na kotvu použitú v prvej otázke. V druhej verzii bola kotva 54 metrov, takže o 296 metrov menej. Priemerné odhady boli u prvej skupiny 251 m a u druhej 82 m. Rozdieľ medzi priemermi potom bol priepastných 169 m.
